Paul Scholes
Přednosti: Fantastické tvrdé střely i z větších vzdáleností, tvůrce hry, playmaker, dobré výkony i pod tlakem, výborná orientace na hřišti.
Slabiny: Špatně našasované zbytečné fauly, většinou na kartu.
Úspěchy: 6x Mistr Anglie (1996, 1997, 1999, 2000, 2001, 2002 a 2003), vítěz Ligy mistrů 1999, Interkontinentálního poháru 1999, 3x Anglického poháru (1996, 1999 a 2004)
Paul Scholes začal svoju kariéru v United ako žiak presne 8. júla 1991, pričom prvú profesionálnu zmluvu podpisuje už za dva roky, 23. júla 1993. V roku 1992 sa mohol pochváliť víťazstvom v FA Youth Cupe a medailu z rovnakej súťaže si odniesol aj ďalší rok, tentoraz však ako zdolaný finalista. Scholes bol tiež členom anglického reprezentačného mužstva, ktoré v roku 1993 vyhralo Európsky šampionát.
Plnohodnotný ligový debut zažil 24. septembra 1994 v zápase proti Ipswich Town, ktorý síce United prehrali 3-2, Paul však strelil oba góly. V sezóne 1994-1995 začal pravidelne nastupovať za prvé mužstvo, hlavne z dôvodu suspendácie Erica Cantonu a zraneniu Marka Hughesa. Nasledujúcu sezónu sa už ako jedna z opôr tímu tešil z prvého veľkého úspechu - United vyhrali Premier League a víťazstvom nad Liverpoolom vo finále FA Cupu skompletizovali historické ´Double Double´.
Svoj plnohodnotný reprezentačný debut si prežil fantasticky - Anglicko nastúpilo v chráme vo Wembley a Paul zaznamenal hneď svoj prvý reprezentačný zásah. V roku 1998 sa zúčastnil na MS vo Francúzsku a v otváracom zápase Anglicka na šampionáte proti Tunisku strelil gól. Nastúpil vo všetkých štyroch zápasoch .
Hovorí sa, že Paul Scholes ma jeden z najlepších futbalových mozgov, ktorý bol v histórii videný u Manchesteru United. Pre svoju schopnosť vyrážať na nečakané útoky z hĺbky ihriska a hlavne umenie rýchlo sa dostať aj z tých najtesnejších situácii bol porovnávaný s takými velikánmi ako Bryan Robson alebo Bobby Charlton.
Paul Scholes vždy dokáže rozhodnúť zápas, veľké a životne dôležité stretnutia sú pre neho ako stvorené. V nezabudnuteľnej sezóne 1998-1999 si na svoje konto pripísal niekoľko mimoriadne cenných gólov, napr. proti Bayernu a Barcelone. Možno najdôležitejší z nich bol vyrovnávajúci gól proti Interu Milán na San Sire, ktorý znamenal 
remízu 1-1 a zabezpečil postup do ďalšej fázy Ligy Majstrov. Strelil tiež druhý gól v úspešnom finále FA-Cupu proti Newcastli United. Rovnako sa mu darilo aj v reprezentácii - z Wembley si Paul urobil strelecký revír a v zápase s Poľskom strelil všetky tri góly Albionu (3-1).
Keď United hrali bez Scholesa, museli vždy vyvinúť značné úsilie pri prechode do útoku a radšej útočili po stranách. Paul je mimoriadne kreatívny hráč, s množstvom nápadov a nečakaných myšlienok, bohužiaľ často svoju nevyčerpateľnú energiu použije nesprávnym spôsobom. Úspešné obdobie 98-99 si pokazil sériou nevhodných zákrokov, ktoré sú slabou stránkou jeho kariéry. Kvôli suspendácii zmeškal Európsky šampionát, rovnako ako aj finále Ligy Majstrov.
Scholes mal v sezóne 1999-2000 v súťaži o gól sezóny až tri kúsky, brilantný nechytateľný volej z 25 yardov (dokonca po rohu) v zápase proti Bradfordu, šikovnú rýchlu pätičku proti West Hamu (v zápase dal 
hetrik) a fantastickú 30-yardovú delovku proti Middlesbrough. Jeho inteligentná kreatívna hra, neustály pohyb v strede ihriska a skvelý prechod do útoku pomohli vytvoriť obrovské množstvo šancí, vďaka ktorým nastrieľali United 97 ligových gólov za sezónu. Vďaka Scholesovým dvom gólom porazilo Anglicko v kvalifikácii Škótsko a postúpilo na EURO 2000.
Vrcholom sezóny 2001-2002 musel byť pre Paula jeho nádherný výkon proti Panathinaikosu na Old Trafforde - mimo iné rozdal v zápase 32 presných prihrávok. V zápase zaznamenal dva góly a pre Grékov sa stal tŕňom v oku - v ďalšom stretnutí v Aténach vyrovnával v poslednej minúte a skóroval tiež v júni počas reprezentačného zápasu s Gréckom (2-0). Jeho šesť gólov v Lige Majstrov v tom období znamenalo, že prekonal klubový strelecký rekord Denisa Lawa a 
Andyho Colea. Fantastické góly sprevádzajú Scholesa celú kariéru, jeho strely často takmer trhajú siete na bránkach - 25 yardový projektil proti Coventry a podobná strela v zápase so Sunderlandom sú ďalšími dôkazmi. Paul sa taktiež stal pravidelným exekútorom pokutových kopov.
S príchodom Juana Sebastiana Verona si na začiatku sezóny 2001-2002 musel zvyknúť na novú rolu v mužstve. Sir Alex Ferguson ho totiž posunul zo záložnej rady na pozíciu stiahnutého útočníka, čím chcel ešte viac posilniť jeho podporu útoku a dosiahnuť podobnú spoluprácu ako Cantona/Sheringham v predchádzajúcich rokoch. Počas prvých zápasov to však vyzeralo, že na Paula mala táto zmena výrazne negatívny účinok a jeho precízne plánovanie spolu s nečakanými útokmi do nového systému 4-4-1-1 nezapadalo.
V prvých mesiacoch doľahli na Paula veľké gólové suchoty a jeho forma oproti minulým ročníkom výrazne klesla. S príchodom Vianoc sa však veci začali zlepšovať a Scholes sa značne zlepšil. Do konca sezóny zaznamenal 9 gólov (vrátane parádnej strely vonku proti 
Chelsea a dvom gólom doma proti Newcastli), najlepšia sezóna to však pre neho nebola. V reprezentácii však naďalej ostal na pôvodnom mieste, na MS 2002 hral po boku klubových spoluhráčov Davida Beckhama a Nickyho Butta.
Pokiaľ minulá sezóna bola pre Paula sklamaním, nasledujúca bola jednoducho skvelá. Vo všetkých súťažiach nastrieľal spolu 20 gólov a obrovskou mierou sa podieľal na navrátení titulu na Old Trafford. Skvostný hetrik pri 
víťazstve 6-2 nad Newcastlom bol fantastickým momentom. Tri góly, všetky odlišné, ale všetky premenené s puncom svetovej extratriedy v zápase, ktorý definitívne nasmeroval United k titulu. Podieľal sa tiež na víťazstve nad Sunderlandom (v poslednej minúte), cenným gólom otvoril skóre v Londýne proti Tottenhamu, gól strelil proti West Bromwichu, dvomi zásahmi pokoril doma Everton a nakoniec poistil víťazstvo doma nad Arsenalom (2-0).
V januári 2003 dokázal streliť gól v šiestich zápasoch za sebou, neboli to však len jeho góly, ktoré vyhrali titul. Alex Ferguson skúšal niekoľko herných variant, v systéme 4-3-3 hral Paul dokonca na ľavej strane zálohy. Pokiaľ však Ferguson používal rozostavenie 4-4-1-1, bol to on, kto hrával na poste stiahnutého útočníka za Ruudom van Nisterlooyom. 
Vyzeralo to, že konečne našiel na tejto pozícii skutočné uplatnenie a oproti minulej sezóne to bol obrovský skok dopredu. Pomohla tomu hlavne spolupráca s plodným Holanďanom a nikto tak nemohol poprieť, že hlavne táto dvojica pomohla United k titulu v Premier League.
V sezóne 2003-2004 vsietil 14 gólov, 4 z nich dokonca v jedinom zápase proti Manchesteru City. Najdôležitejším gólom však bola víťazná strela proti Arsenalu v semifinále FA-Cupu na štadióne Villa Park Pamätným momentom, bohužiaľ však zo svojich zlých dôvodov, bol neuznaný Paulov gól pre neexistujúci ofsajd v osemfinále Ligy Majstrov proti Portu, ktorý v konečnom dôsledku znamenal vypadnutie z milionárskej súťaže. Paul v roku 2004 na EURO konečne prerušuje svoje reprezentačné gólové suchoty a následne šokuje množstvo ľudí - k zdeseniu Svena Gorana Erikssona sa vzdáva miesta v národnom tíme a nepomáhajú ani trénerove prehovárania na návrat.
V sezóne 2004-2005 končí Scholes ako tretí najlepší strelec s 12 gólmi na konte, na úspešný zásah však musel čakať dlhých 15 zápasov. S narastajúcim počtom zranení kapitána Roya Keana sa vrátil do stredu ihriska, odkiaľ síce na jednej strane môže obhospodarovať väčšie 
územie, na druhej však klesá jeho podpora útočníkom. Nakoniec sezóna skončila pre Paula trpkým sklamaním - vo finále FA-Cupu proti Arsenalu nepremenil rozhodujúci pokutový kop a United prehrali 5-4.
Posledná sezóna bola zatienená vážnym očným zranením, ktoré utrpel po údere do hlavy počas zápasu s Birminghamom v decembri 2005. Paul mal rozmazané videnie a bol poslaný k niekoľkým očným špecialistom, ktorí však jeho problém nedokázali vyriešiť. V jednom okamihu sa dokonca zdalo, že Scholesova kariéra je vážne ohrozená. Sezónu však predsa len zakončil v pozitívnom duchu, nečakane totiž nastúpil na posledné ligové kolo proti Charltonu. Každý fanúšik Manchestru United dúfa, že túto nepríjemnú prekážku prekoná a v sezóne 2006-2007 sa vráti do starej skvelej formy.
